MUDr. Alena Tanušková
Text...
Text...
Adresa
ART-MEDICA s.r.o. , Matičná 15, 926 01 Sereď
Zavolajte nám
(+421) 910-983-917
Ordinačné hodiny
Pon-Štv 7:00-14:00; Pia: 7:00-12:30
Chrípka - klinické prejavy.
Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s postihnutím dýchacích ciest a výraznými celkovými príznakmi. Takmer každoročne v zimných mesiacoch spôsobuje epidémie rôzneho rozsahu. Okrem veľkého počtu ochorení a ich možných komplikácií spôsobuje aj významné ekonomické straty. V prípade, že dôjde k ochoreniu, má včasné určenie diagnózy chrípky význam najmä pre určenie optimálneho liečebného postupu v snahe predísť závažnému priebehu, ktorý býva hlavne u osôb z rizikových skupín pacientov. Často sa stretávame s tým, že chrípkou bývajú nesprávne označované aj bežné infekcie, vyvolané rôznymi respiračnými vírusmi, ktoré sú sprevádzané príznakmi postihnutia horných dýchacích ciest, ale zväčša bez výraznejších celkových príznakov. Pre chrípku je naopak charakteristický rýchly nástup horúčky, výrazné celkové príznaky a katar dýchacích ciest. Inkubačná doba je krátka, trvá od niekoľkých hodín do 2 dní. Klinické prejavy chrípky začínajú náhle, často pacient vie uviesť presne aj hodinu, odkedy sa cíti chorý.
Na začiatku ochorenia pozorujeme rýchly výstup horúčky, až vyše 39 st.C, sprevádzaný zimnicou, bolesťami svalov, končatín alebo chrbta, u detí často bolesťami v lýtkach, ako aj bolesťou hlavy, lokalizovanou prevažne za očami. Prítomné sú i ďalšie celkové príznaky ako únava, nevoľnosť a nechutenstvo. Výnimočné nie sú gastrointestinálne ťažkosti, nauzea alebo meningeálny syndróm. Bolesti svalstva a hlavy väčšinou v klinickom obraze dominujú a ich intenzita je úmerná výške horúčky. Častá je konjunktivitída /zápal spojiviek /, spojená so slzením a pálením očí a silnými bolesťami očných svalov. Artralgie / bolesti kĺbov / sú takisto pomerne časté, ale príznaky skutočnej artritídy / zápalu kĺbov / nie sú prítomné. Celkové ťažkosti trvajú priemerne 3 dni, rovnako ako horúčka, ktorá dosahuje vrchol väčšinou v priebehu 12-tich hodín od začiatku. Trvanie horúčky kolíše v rozmedzí od 1do 5 dní, len výnimočne trvá dlhšie. Pacient je na vzhľad toxický, má červenú tvár, jeho koža je teplá a vlhká, oči slzia, spojivky bývajú prekrvené. Z nosa často vyteká číry sekrét, sliznice nosa a hrdla sú hyperemické. Zvyčajne bývajú mierne zväčšené lymfatické uzliny na krku. Ťažkosti zo strany respiračného traktu, hlavne suchý a dráždivý kašeľ, pálenie v krku, problémy s prehĺtaním a výtok z nosa sú časté už na začiatku ochorenia. Pre chrípku je však typické práve to, že celkové príznaky výrazne nad nimi dominujú, na rozdiel od iných infekcií horných dýchacích ciest. Zachrípnutie a bolesti hrdla sa stávajú výraznejšími po ústupe celkových ťažkostí a pretrvávajú 3-4 dni po poklese teplôt. Kašeľ je spomedzi týchto ťažkostí najčastejší a najnepríjemnejší. Býva spojený s bolesťami a pálením za hrudnou kosťou. Rekonvalescencia do úplného uzdravenia trvá 1až 2 týždne , pričom okrem kašľa najdlhšie pretrváva slabosť a malátnosť.
Aj keď sú dostupné viaceré priame či nepriame metódy dôkazu infekcie vírusom chrípky, väčšina prípadov, predovšetkým počas sezóny, je diagnostikovaná len na základe klinického obrazu a známej epidemiologickej situácie.
Chrípka - komplikácie a liečba.
Infekcia vírusom chrípky môže prebehnúť s rôznou intenzitou klinických prejavov, od asymptomatických infekcií, cez mierne ochorenie, až po prípady s typickými prejavmi chrípky. Priebeh ochorenia býva závažný hlavne u starších osôb a u ľudí s chronickými ochoreniami u ktorých sa omnoho častejšie vyskytujú aj možné komplikácie, resp. úmrtia.
V priebehu chrípky sa môžu vyskytnúť viaceré komplikácie, ktoré sú spôsobené buď primárne vírusom chrípky, alebo sekundárnou infekciou, najčastejšie bakteriálnou.
Medzi primárne patrí chrípková intersticiálna pneumonia /zápal pľúc/ spojená so zhoršením kašľa, dušnosťou až respiračnou insuficienciou. Prognóza je vážna, spojená s vysokou úmrtnosťou. U detí sa môže vyskytnúť tiež stenotizujúca laryngotracheobronchitída. Z mimorespiračných komplikácií sú popisované myocarditídy /zápal srdcového svalu/, perikarditídy /zápal osrdcovníka /, encefalitídy /zápal mozgu/.
Zo sekundárnych komplikácií je v popredí postihnutie respiračného traktu, hlavne bronchopneumonie, bronchitídy, sinusitídy /zápal paranazálnych dutín,/ otitídy / zápal stredného ucha/.
V prípade nekomplikovanej chrípky u pacienta bez iných závažných ochorení stačí symptomatická liečba. Spočíva v zabezpečení pokoja na lôžku, dostatočnej hydratácii a podávaní antipyretík. Ak je trvanie príznakov kratšie ako 48 hod., možno zvážiť i podávanie antivirotík. Podávanie antitusík v úvodnej fáze ochorenia sa neodporúča, pretože bránia odstraňovaniu sekrétov z dýchacích ciest. Antibiotiká pri primárnej chrípkovej infekcii nepodávame. Sekundárne komplikácie chrípky liečime antibiotikami empiricky v súlade so štandardnými postupmi pre liečbu bakteriálnych infekcií respiračného traktu. Pri primárnych komplikáciách je vhodná komplexná liečba v lôžkovom zariadení.
Liečba a profylaxia antivirotikami sa pri chrípkovej epidémii odporúča predovšetkým vysoko rizikovým pacientom. V súčasnosti sú známe dve skupiny antivirotík proti chrípke. Do prvej skupiny patria - Amantadín a Rimantadín, užívajú sa perorálne a veľmi dobre sa vstrebávajú. Druhú, novšiu skupinu, antivirotík tvoria Zanamivir, aplikuje sa orálnou inhaláciou do dýchacích ciest a Oseltamivir, ktorý sa podáva perorálne. Podávanie antivirotík nie je vhodné u pacientov so závažným ochorením, ako je porucha pečene, srdcová nedostatočnosť ,epilepsia, vredová choroba....
Napriek novým možnostiam liečby ostáva najdôležitejším článkom boja proti chrípke prevencia očkovaním. Inaktivovaná vakcína sa môže podávať dospelým aj deťom od 6 mesiacov. Mimoriadny význam má očkovanie u osôb so zvýšeným rizikom komplikácií. Účinnosť vakcín je pomerne vysoká a dosahuje až 70-90%. Nežiadúce účinky pri očkovaní sú zriedkavé a obvykle nezávažné. Takisto je potrebné v chrípkovej sezóne počítať aj s respiračnými ochoreniami vyvolanými inými patogenmi, ktoré nijako nesúvisia s očkovaním. Rozvoj nových vakcín a ich aplikačných foriem v poslednom období prispel k výraznému zníženiu reaktogenicity vakcín pri zachovaní ich protektívneho účinku.
MUDr.Tanušková Alena, ORL
Najnovšie príspevky