: Poruchy sluchu

Text...

Text...

Adresa

ART-MEDICA s.r.o. , Matičná 15, 926 01 Sereď

Zavolajte nám

(+421) 910-983-917

Ordinačné hodiny

Pon-Str 7:00-14:00; Pia: 7:00-12:00

Načúvacie prístroje

Nepočujete dobre? Môže vám pomôcť načúvací prístroj

Poruchy sluchu môžu mať rôzne príčiny a môžu vzniknúť kedykoľvek počas života. Jednou z možností, ako riešiť straty sluchu je načúvací prístroj, nekupujte si však lacný z reklamy. O tom, aký je pre vás vhodný, by mal rozhodnúť odborník. Pokiaľ ide o sluch, v porovnaní s inými živočíchmi sa nemáme až tak veľmi čím chváliť. Taký netopier napríklad počuje zvuky v rozpätí 15 až 100 000 Hz, kým človek si musí vystačiť s intervalom od 16 do 20 000 Hz. Frekvencia ľudského hlasu sa pohybuje zhruba v oblasti medzi 1000 až 3000 Hz. Najlepšie počujeme okolo dvadsiateho roku života, potom sa nám sluch postupne zhoršuje. Muži sú v nevýhode, sluch strácajú rýchlejšie ako ženy, je to obvykle už po tridsiatke. Ženy zaznamenávajú výraznejšie zhoršenie sluchu s príchodom menopauzy. Príčin, ktoré spôsobia, že nepočujeme dobre, je mnoho. Od geneticky podmienených, cez vrodené získané poruchy (vznik v embryonálnom štádiu alebo v súvislosti s pôrodom), až po tie, ktoré môžeme získať kedykoľvek počas života. Poruchy sluchu môžu mať rôzny stupeň, od tých ľahších až po úplnú hluchotu.


Od sluchu sa odvíja reč

    Volala jej vystrašená kamarátka. Trojročnému synčekovi zvykne večer pred spaním rozprávať v posteli rozprávku. Všimla si, že v tme niektoré slová po nej nesprávne opakoval. „Čo myslíš, nemôže mať niečo so sluchom? Vieš, uvedomila som si to aj pre tú tmu – vtedy sa mi totiž nemôže dívať na ústa...“ Jediné, čo kamarátke mohla poradiť bolo, aby čo najskôr navštívila odborného lekára.



Čím skôr, tým lepšie...

    Nepodceňujte žiadne varovné signály. Ak máte podozrenie, že dieťa dobre nepočuje, obráťte sa čo najskôr na odborného lekára. Zvlášť u malých detí je dôležité včasné stanovenie správnej diagnózy, aby sa čo najskôr mohlo začať s korekciou sluchovej vady napríklad pomocou načúvacích prístrojov. To, ako dieťa počuje, totiž zohráva veľmi dôležitú rolu aj v normálnom vývoji jeho reči. U detí s vrodenou sluchovou chybou by mal byť načúvací prístroj indikovaný už počas prvého roku života. V súčasnosti sa u detí hneď po pôrode robí novorodenecký skríning – ide o vyšetrenie sluchu pomocou tzv. otoakustických emisií, kde je možné zistiť poruchu sluchu u novorodenca.



Varovné signály

Ak ich spozorujete u svojho dieťaťa, mali by ste navštíviť lekára.


  •          dieťa nereaguje na zavolanie,
  •          je nepozorné, nezaregistruje prítomnosť iných ľudí, pokiaľ ich nevidí,
  •          nezľakne sa pri nečakaných a hlasitých zvukoch,
  •          pri sledovaní TV alebo počúvaní rádia má príliš hlasno pustený zvuk,
  •          má problémy zachytiť niektoré zvuky, iné však môže počuť dobre (môže ísť o stratu pri niektorých frekvenciách alebo len na jednom uchu),
  •          v škole má problémy, opakovane sa pýta učiteľa, čo má robiť,
  •          nesprávne odpovedá na otázky,
  •          keď počúva iných, sleduje pery (odzeranie),
  •          pri komunikácii nakláňa hlavu na jednu stranu,
  •          má slabšiu slovnú zásobu, oneskorenú reč alebo používa skomolené slová,
  •          má ťažkosti s porozumením v hlučnom prostredí,
  •          uzatvára sa a vyhýba spoločnosti (v dôsledku únavy z namáhavej komunikácie).



Aké môžu byť poruchy sluchu

Mohli by sme ich rozdeliť do niekoľkých skupín. Podľa miesta postihnutia môžu byť poruchy sluchu:


  •          prevodové – vznikajú poškodením vonkajšieho alebo stredného ucha (napr. zápal stredného ucha, zápal zvukovodu a bubienka, mazová zátka v zvukovode a pod.)
  •          percepčné – vznikajú postihnutím vnútorného ucha alebo sluchového nervu (je to napríklad starecká nedoslýchavosť, poškodenie nadmerným hlukom, postihnutie sluchu               ako komplikácie niektorých infekčných ochorení, poškodenie sluchu v súvislosti s užívaním toxických látok, liekov, v súvislosti s genetickými poruchami a pod.)
  •          kombinované.


Poruchy sluchu môžeme členiť aj podľa obdobia, kedy vznikli. Pri vrodených poruchách sluchu zohráva rolu dedičnosť, získané môžu vzniknúť:


  •          v tehotenstve – ak tehotná žena napríklad užíva niektoré látky s negatívnym účinkom na sluchový orgán alebo lieky, pije alkohol, fajčí, najmä počas    prvých týždňov                     tehotenstva,
  •          príčinou môžu byť aj prekonané vírusové ochorenia matky počas prvých 12 týždňov tehotenstva, rozdielny Rh faktor rodičov,
  •          počas pôrodu – kritické sú pôrody pomocou klieští, tzv. protrahované pôrody, pri ktorých dôjsť ku krvácaniu do mozgu, do vnútorného ucha s jeho následným poškodením.             Rizikové sú aj nedonosené deti alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou,
  •          v období po narodení – príčinami môžu byť úrazy hlavy, lebky, užívanie látok, ktoré negatívne pôsobia na sluchový orgán, a pod.



Stupne postihnutia

Na základe odborných vyšetrení sa stanoví strata sluchu v decibeloch. Podľa stupňa straty možno stratu sluchu rozlíšiť na:


  •          ľahkú porucha (20 – 40 dB),
  •          stredne ťažkú porucha (40 – 70 dB),
  •          ťažkú porucha (70 – 90 dB),
  •          hluchota (nad 90 dB).


    Ľudia s ľahšou formou nedoslýchavosti mávajú ťažkosti napríklad s počutím v hlučnejšom prostredí, na ulici, pri rozhovore s viacerými osobami naraz, alebo pri sledovaní televízie.  Ak niekto trpí stredne ťažkou nedoslýchavosťou, potrebuje už načúvací prístroj, aby dobre porozumel hlasitej reči. Pri ťažkej nedoslýchavosti sú načúvacie prístroje nutnosťou, takíto ľudia sa bez nich nezaobídu. K lepšiemu porozumeniu si pomáhajú odčítavaním z pier. V prípade úplnej hluchoty, bohužiaľ, sluch pomocou načúvacích prístrojov nie je možné korigovať. 



Nie je to hanba

    Ak vám lekár predpíše načúvacie prístroje, optimálne je, ak ich budete nosiť na oboch ušiach, často sa však stáva, že napríklad seniori z finančných dôvodov volia iba jeden prístroj. Lekári sa nezriedka stretávajú aj s predsudkami – niektorí načúvacie prístroje odmietajú kvôli pocitu menejcennosti, ktorý je, samozrejme, neodôvodnený. Táto pomôcka pomáha spríjemniť každodenný život, skvalitniť komunikáciu s okolím a zabrániť tak aj pocitu izolácie, ktorá nakoniec môže mať aj závažnejšie dôsledky.



Čo vám pomôže

    S poruchami sluchu, či už vrodenými alebo získanými, sa ľudia trápili oddávna a súvisia s tým aj pokusy vyrobiť pomôcky, ktoré by im pomohli lepšie počuť. K muzeálnym kúskom – ktoré by ste mohli vidieť napríklad v historických filmoch, patria kravské rohy alebo lieviky, ktoré koncentrovali zvukový tlak z väčšej plochy na menšiu, čím zosilnili prichádzajúci zvuk. Odborníci uvádzajú, že také zosilnenie však bolo pomerne slabé, len zhruba 5 dB. Takéto pomôcky sa používali až do konca 19. storočia. Prvý elektronický zosilňovač zvukov zostrojil v roku 1876 Graham Bell, vynálezca telefónu. V štyridsiatych rokoch 20. storočia objav tranzistoru výrazne zlepšil kvalitu načúvacích prístrojov. Pre pacientov s poruchami sluchu existuje viacero spôsobov, ako im možno sluch zlepšiť: chirurgická liečba (napr. tympanoplastika, chirurgia strmienka), načúvací aparát, implantovateľné naslúchadlá (majú svoje presné indikácie), kochleárna implantácia.



Kochleárny  implantát 

- je prístroj ktorý sa implantuje do vnútorného ucha. Je určený pre deti s vrodenou hluchotou pred vývojom reči do 4. roku dieťaťa.  Je tiež určený na rehabilitáciu sluchu deťom a dospelým  s hluchotou, vzniknutou  po vývoji reči. Je pre ľudí,  ktorým ani najsilnejšie slúchadlo neposkytne dostatočnú  náhradu sluchu. Základným predpokladom implantácie je funkčný  sluchový  nerv, priechodný  slimák (pre zavedenie drótika s elektródami) a funkčný  musí  byť aj celá  sluchová dráha s mozgovými centrami pre spracovanie informácie.  Kochleárny implantát  elektrickými impulzmi  dráždi sluchový  nerv. Zvuky, ktoré  vznikajú  pri elektrickom dráždení  však nie sú  rovnaké  ako zvuky, ktoré vznikajú prirodzeným dráždením. Treba vedieť, že implantát sa zavádza operačne do spánkovej kosti a pod  kožu hlavy. Po implantácii prichádza na rad veľmi dôležitá  dlhodobá  rehabilitácia, pretože  vnímanie  zvukov je úplne nové  - je potrebné sa znova učiť počuť.  Rehabilitácia  trvá  aj 1 rok! Pred  implantáciou musí pacient absolvovať  rad vyšetrení  – na foniatrii, u ORL  lekára, u klinického  psychológa, logopéda, neurológa  a  oftalmológa.



Ako sa starať o načúvací prístroj

     Vždy dodržiavajte pokyny, ktoré ste dostali pri obdržaní prístroja. Ponúkame zopár dobrých rád, ktorých by ste pri starostlivosti o svoj načúvací prístroj mali držať:


  •          Ak načúvací prístroj nepoužívate, vypnite ho. Ak ho nebudete používať viacero dní, vyberte z neho batérie a nechajte ho otvorený, aby mohol preschnúť.
  •          Nevystavujte prístroj vysokým teplotám, alebo veľkej vlhkosti.
  •          Pri veľkých teplotných výkyvoch sa v ňom môžu vyzrážať kvapôčky vody, preto vyberte batériu a zľahka ju pretrite suchou handričkou.
  •          Pred sprchovaním alebo kúpaním si prístroj vyberte.
  •          Chráňte prístroj pred lakmi na vlasy alebo rôznymi sprejmi. Vyberte si ho aj predtým, ako si budete sušiť vlasy fénom.
  •          Prístroj si vyberte aj pred niektorými vyšetreniami (RTG, MRI, CT a pod.)
  •          Načúvací prístroj denne očistite od špiny, prachu, ušného mazu jemnou suchou handričkou.
  •          Prístroj nikdy neumývajte vodou, čistiacimi roztokmi – umývať môžete iba ušnú koncovku, hadičku alebo závesný háčik, ak je ich možné oddeliť.
  •          Ušné koncovky pravidelne kontrolujte, či nie sú zanesené ušným mazom.
  •          Pri ich čistení sa držte nasledovných odporúčaní: koncovku aj s trubičkou opláchnite vlažnou vodou, osušte mäkkou handričkou, zvyšky vody vyfúknite špeciálnym                         balónikom.



Načúvacie prístroje – mýty a pravdy

    Ľudia majú často skreslené alebo neúplné informácie – a platí to aj o používaní načúvacích  prístrojov. To môže viesť k zbytočným sklamaniam alebo aj odmietaniu načúvacieho prístroja.


Mýtus  : Stačí mi aj lacnejší prístroj z reklamy a ušetrím.

Pravda: O tom, aký načúvací prístroj a s akými parametrami je pre vás vhodný, by mal rozhodnúť skúsený foniater na základe vyšetrenia, pri ktorom zistí, ktoré zvuky horšie počujete.                        Prístroj musí byť odborne nastavený, inak vám hrozí riziko poškodenia sluchu.


Mýtus  : Používaním prístroj  ucho zlenivie a sluch sa postupne zhorší.

Pravda: Podobný mýtus koluje v súvislosti s okuliarmi. Ak je prístroj správne nastavený, nie je dôvod obávať sa poškodenia sluchu.


Mýtus  : Ak budem používať načúvací prístroj, všetky zvuky budú príliš hlasné.

Pravda: Platilo to v prípade starších načúvacích prístrojov v minulosti, mnohé moderné načúvacie prístroje majú možnosť kontrolovať hlasitosť zvukov, takže môžete docieliť, že hlasité                      zvuky nebudú nepríjemné a tiché budete počuť.


Mýtus  : Načúvací prístroj potrebujú len tí, ktorí majú veľkú stratu sluchu.

Pravda: Je pravda, že veľkosť straty sluchu má vplyv na to, či budete načúvací prístroj potrebovať. Do úvahy však treba vziať aj váš životný štýl, druh práce, ktorú vykonávate. ak napríklad                 vykonávate povolanie, výlučne postavené na komunikácii s ľuďmi, načúvací prístroj bude pre vás nutný, ten, kto sa v spoločnosti pohybuje málo, do určitej miery možno dokáže                     stratu sluchu tolerovať aj bez použitia prístroja.


Mýtus  : Používaním načúvacieho prístroja sa mi sluch vráti na normál.

Pravda: Treba si uvedomiť, že načúvací prístroj nie je liek, ale pomôcka, takže sluch do „normálu“ nemôže vrátiť. Zosilňuje však zvuky, takže zlepší počutie a prinesie vám viac pohodlia do                 každodenného života a zlepší aj vašu komunikáciu s okolím.